Závisí naše šťastie od miesta, kde žijeme?

Bývanie v prírode

Zeleň v meste vplýva na jeho obyvateľov. Majú stromy za našimi oknami takú silu, že vďaka nim sme šťastnejší, zdravší a dokonca kreatívnejší?

Sme tu noví

Človek je človekom už asi 300 000 rokov. Najstaršie mestá pritom majú iba 6 000 rokov. Zjednodušene sa dá povedať, že do mesta sme prišli len včera. Podľa hypotézy biológa Edwarda Wilsona sa náš mozog tisíce rokov formoval v prírode.

Stromy, savany, jazerá, či rieky tak máme zakódované ako veci, ktoré nám zabezpečujú obživu a bezpečie.

Znamenajú pre nás prežitie, preto nás to k prírode aj teraz, po niekoľkých tisíckach rokov mestského života, jednoducho ťahá.

Trojitý účinok

Výskumy vedcov vo všeobecnosti hovoria o tom, že bývanie v blízkosti zelene vplýva na zdravie a dobrý život človeka troma spôsobmi.

Prvý efekt zabezpečuje samotné pozorovanie prírodného prostredia. Inými slovami, už len to, že máme zeleň „na očiach“, na naše vnútro pôsobí blahodarne.

Druhým efektom je, že zelené oblasti mávajú spravidla zdravšie podmienky na život. Čistejší vzduch, menej hluku a lepšia regulácia teploty. K tomu väčšia biodiverzia, ktorá posilňuje imunitu človeka.

A tretím vplyvom zelene je, že provokuje človeka k väčšej fyzickej aktivite a takisto sociálnej interakcii. To v konečnom dôsledku zlepšuje naše zdravie a kvalitu života. O koľko presne, to sa ešte žiadnemu vedcovi nepodarilo vypočítať.

Rôzne štúdie poukazujú na to, že okrem vplyvov na fyzické zdravie, má kontakt s prírodným prostredím pozitívny účinok aj pri psychických ťažkostiach ako depresia, úzkosť a poruchy nálad. Zeleň takisto zlepšuje kvalitu spánku, redukuje stres a zosilňuje pocit šťastia. Okrem toho blízkosť prírody podporuje rôzne aspekty činnosti nášho mozgu ako pozornosť, kreativitu či pamäť.

Nie je zeleň ako zeleň

Vplyv zelene v mestách na človeka sa však nedá generalizovať. Je to stále neprebádané územie a ani množstvo nedávnych štúdií neodhaľuje zaručený recept, ako stavať mestá tak, aby sme v nich dokázali v zdraví prežiť. V tejto oblasti stále ešte iba hľadáme odpovede.

Karl Evans a jeho tím zo Sheffieldskej univerzity prišli s tým, že

nie je jedno, či je zelenou plochou klasický park s monotónnym anglickým trávnikom alebo park prírodného charakteru.

Vyslovili teóriu, že čím väčšia je biodiverzita zelenej plochy v meste, tým pozitívnejšie na ne ľudia reagujú. Zároveň si na nich najviac cenia nie rozlohu či kvalitnú starostlivosť, ale ich rôznorodosť.

Budú zelené lokality v budúcnosti cennejšie?

Podľa údajov OSN sa ľudstvo asi len pred desiatimi rokmi stalo väčšinovo mestským druhom. Presun človeka do miest sa však radikálne zrýchľuje a podľa najnovších odhadov bude do roku 2050 až 70 % populácie Zeme žiť v mestách.

Projekt Agáty na severe Dúbravky je príkladom mestského bývania v priamom kontakte s prírodou.

Vyzerá to tak, že sa úroveň „zelenosti“ v okolí nášho bývania stáva čoraz dôležitejšou súčasťou zdravej životosprávy. Preto sa aj prístup k zelenému prostrediu postupne posúva nahor v rebríčku priorít pri hľadaní nehnuteľností. A pandémia tento trend ešte viac zrýchlila.

Mnoho rezidenčných projektov, ktoré v súčasnosti v mestách vznikajú, však podmienku dostupnej zelene nespĺňa alebo ju spĺňa len na oko. Ako vo všetkom, aj tu existujú svetlé výnimky potvrdzujúce pravidlo. Jednou z nich je projekt Agáty v Dúbravke. Nachádza sa priamo v Bratislave a napriek tomu je doslova zavalený kvalitnou prirodzenou zeleňou. Územie Agátov je totiž z jednej strany ohraničené lesom, ktorý navždy zostane lesom, keďže ide o chránené územie.

Domy v Agátoch

Obyvatelia Agátov si tak budú môcť navždy užívať všetky tri efekty bývania na hranici prírody a pritom priamo v meste. Domy majú dokonca na konci záhradky vlastnú bráničku do lesa. To je ako mať na konci záhradky bráničku k zdravšiemu a spokojnejšiemu životu.


Bývajte medzi mestom a lesom

Prejsť na lokalitu