Charakter mesta netvoria len prvoplánové dominanty v historickom centre. Aj sídliská majú svoje legendy, neopozerané zákutia a svojrázny šarm. Svoje malé veľké zaujímavosti skrýva aj Dúbravka a zopár z nich sme v tomto článku odhalili. Pretože aj Agáty sú Dúbravka, aj Agátčania sú Dúbravčania.
Štvoraké názvy ulíc
Agáty rastú ako z vody, ako inak, na Agátovej ulici. Ide o novšiu ulicu, ktorá spolu s Tulipánovou či Oskorušovou patria do skupiny „botanických“ ulíc. Najstaršie ulice Dúbravky však spoznáte podľa toho, že sú pomenované podľa chotárnych honov, ako napríklad Strmý bok, Na vrátkach či Pod záhradami. Niet divu. Dúbravka si po stáročia hrdo zachovávala svoj vidiecky ráz. Dokonca aj pár desaťročí po pripojení obce k Bratislave v roku 1946.
Tretiu a veľmi úzku kategóriu ulíc tvoria pomenovania podľa určitého objektu, napríklad kríža či trhu. Napokon štvrtý typ názvu sa viaže k osobnostiam z kultúrneho, vedeckého či politického života. Paleta je skutočne pestrá. Vaše prechádzky budú viesť po uliciach spisovateľov, maliarov, matematikov, skladateľov, filozofov a pedagógov, ale aj partizánov a svätcov, konkrétne sv. Vendelína, patróna sedliakov a pastierov.
Má celkový ráz podhorskej dedinky. Starodávny kostolíček a kaplnka, ktorú lemujú lipy, dodávajú jej idylický a romantický ráz. Domy v hlavnej ulici sú stavané v akomsi poriadku, ale ostatné nie,
píše sa o Dúbravke v Pamätnej knihe z roku 1935. To by sv. Vendelín zízal, keby videl, že kedysi vidiecka Dúbravka nespí na vendelínoch, pardón, vavrínoch, ale vyšvihla sa na modernú a plnohodnotnú mestskú časť hlavného mesta!
Dúbravské ikony a pikošky v novom šate
Jednou z významných stavieb súčasnej Dúbravky je napríklad Dom Kultúry Dúbravka z roku 1986. Stelesňuje prvky postmodernizmu, ale aj technistické a monumentalizačné tendencie typické pre vtedajšiu dobu, napríklad v podobe veľkých fasád s kamenným obkladom. Ale časy sa menia. V najbližších rokoch by mal kultúrny dom prejsť rekonštrukciou, aby mohol byť naďalej dôstojným a obľúbeným miestom spoločenského života. I keď realizácia rekonštrukcie zatiaľ nie je potvrdená, nový návrh počíta s perspektívnym využitím strechy, ako aj usporiadaním priľahlého námestia tak, aby bolo vhodné pre trh.
Víťazný návrh rekoštrukcie Domu Kultúry, zdroj: archinfo.sk
Agátčanov a Dúbravčanov však čaká aj iná, o niečo istejšia a veľmi príjemná novinka. Extrémny nedostatok atletických štadiónov v hlavnom meste aspoň sčasti vyplní Športové centrum polície v Dúbravke, ktoré plánujú revitalizovať. Multišportový komplex bude slúžiť vrcholovým športovcom aj verejnosti a pribudne v ňom okrem iného aj športová strelnica.
Plánovaná rekonštrukcia areálu ŠKP, zdroj: MUUR
Málokto vie, že Dúbravka má aj leteckú minulosť. Výborné podmienky pre bezmotorové športové lietanie vytvárali veterné prúdy Devínskej Kobyly a Lamačskej brány. Lietanie napokon oficiálne zatrhli v roku 1984, keď ktosi na vetroni emigroval do Rakúska. Po leteckej vášni zostal v Dúbravke už iba opustený chátrajúci letecký hangár. Tiež mu svitá na lepšie časy. Plánujú ho zrekonštruovať a zriadiť v ňom atrakciu pre širokú verejnosť: interaktívne letecké múzeum, ktoré by bolo prvým svojho druhu v hlavnom meste.
Mozaika malých veľkých vecí
Dúbravka je miesto, kde sa snúbi stáročná minulosť s tou najnovšou, aktuálnou. Nejeden príbeh by vedela rozprávať takmer päťstoročná Horánska studňa či Kostol sv. Kozmu a Damiána postavený okolo roku 1720 s unikátnym eliptickým pôdorysom, ktorý je príbehom sám osebe. Pár pamätníkov si iste spomína na časy, keď filmy stáli pár halierov, pretože Dúbravčania už v 30. rokoch minulého storočia mali vlastné kino Odboj.
A živo ostáva v pamäti aj rozsiahla panelová výstavba v 70. a 80. rokoch, ktorá priniesla priam šokujúci kontrast s okolitou prírodou a dovtedajším vidieckym charakterom Dúbravky. A hoci nie každý je fanúšikom takejto architektúry, priniesla aj pár pozoruhodných objektov. Napríklad pavlačový bytový dom s mezonetovými bytmi na Saratovskej ulici, ktorý sa medzi architektmi považuje za lokálnu reakciu na jednu z najvýznamnejších stavieb 20. storočia, slávnu Corbusierovu obytnú jednotku Unité d’Habitation.
Štefan Prokop, Drak, zdroj: dubravka.sk
Každá ulica, roh či námestie skrýva malý či veľký, okatý či nenápadný, smutný či veselý kúsok dávnej i nedávnej minulosti. Kým plastbetónové sochárske dielo Drak od predstaviteľa surrealizmu a magického realizmu, sochára Štefana Prokopa čaká radostná budúcnosť na stene pri ihrisku na Hanulovej ulici, naopak asi najväčšie reliéfne dielo Dúbravky bezprizorne chátra na opustenom objekte prezývanom „Skleník“.
Aj taký je život. Aj taká je Dúbravka. Najviac vám dá, ak sa po nej prejdete nielen s otvorenými očami, ale aj mysľou a hlavne, s láskou a pochopením.
